(Bezlepkový) Chlieb môj každodenný

Autor: Marja Holecyová | 13.6.2018 o 11:21 | (upravené 14.6.2018 o 13:35) Karma článku: 3,60 | Prečítané:  1335x

Ryan Phillipe, Victoria Beckham, Jessica Simpson, Novak Djokovic a ja. My všetci sa vyhýbame lepku. 

Ja napríklad preto, že mám celiakiu. Bezgluténový život možno nie je med lízať (a ten môžeme), ale nie je to ani žiadna pohroma. Prinajhoršom nás naučí stravovať sa zdravšie, podnieti v nás viac sebadisciplíny a podporí nášho asertívneho ducha. A prinesie do života kus vzrušenia.

Hosť a ryba na tretí deň smrdí. Bezlepkáč už pri stolovaní.

My, bezlepkáči, patríme k málo obľúbeným hosťom. Ak nebodaj môj hostiteľ, nazvime ho Honzo, netuší, že som celiatik, je pravdepdobné, že ma nebude mať čím ponúknuť a tak začne skúšať moju odolnosť: „A tento koláčik nemôžeš? Ani tento? A obložený chlebík? Tak pagáčiky!“ Pre človeka ako ja, ktorý nenávidí hovoriť nie, je takáto návšteva hotovým traumatickým zážitkom. Samozrejme Honzo je z toho ešte nešťastnejší ako ja. Preto sa na každú návštevu snažím priniesť občerstvenie, ktoré je pre mňa vhodné.   

Honzo potom môže zareagovať dvoma spôsobmi – buď prijme, že si budem hryzkať len zo svojho, alebo sa rozhodne predsa nestratiť tvár ako hostiteľ, či sa mi to páči alebo nie. „A tento koláčik nemôžeš? Ani troška? Veď to ti nemôže ublížiť.“ Nuž áno, nezabije ma to. A predsa som si už roky nedala vedome do úst nič, čo by lepok obsahovalo. Vždy je možné, že nevedome prijmeme nejaký lepok, hlavne ak sa občas stravujeme v reštauráciách. Prečo by som to mala robiť ešte aj dobrovoľne a riskovať, že mi na druhý deň bude tak zle, že sa na záchod budem môcť nasťahovať? Kým pre Honza to je chvíľka sklamania a pár tichých modlitieb, aby som nabudúce radšej nechodila, pre mňa to je otázka omnoho väčších následkov. A to nie je len predĺžený pobyt na toalete.

Nečakaný lepok

Moja otravnosť nepozná hraníc. Nabudúce, keď ma Honzo pozve na posedenie, položí predo mňa chutne voňajúce jedlo a hrdo vyhlási: „Tak a toto môžeš jesť aj ty.“ A keďže Honza poznám, srdečne sa poďakujem a jedným dychom sa pýtam, čo do svojho výtvoru dal. V tej chvíli sa obaja modlíme, aby nepovedal nič, čo lepok obsahuje. Napríklad špalda, sójová omáčka, menej kvalitné údeniny a podobne.

Hoci som už ostrieľaný bezlepkáč, vždy ma vie prekvapiť, kde všade sa lepok môže objaviť. Pre laika to vôbec nie je ľahká úloha. Tušili ste napríklad, že lepok obsahuje aj...

  • slanina – pre tých, ktorí vedia ako vzniká slanina, musia uznať, že je to pomaly zázrak, ale vskutku... Tescu sa podarilo aj do slaniny dostať lepok. Moja skúsenosť ukázala, že pokiaľ ide o mäsové výrobky prívlastok „bezlepkový“ je synonymom „kvalitný“. Znamená to totiž, že takéto výrobky zbytočne nenapúšťajú, nezahusťujú škrobmi a obsahujú viac mäsa.
  • rúže – nie všetky ženské rúže sú gluten-free. Lepok sa síce nevstrebáva kožou, ale rúž sa často dostane aj do úst a teda viaceré bezlepkáčky si dávajú pozor na značku, ktorú kupujú.
  • zubná pasta – po tých rúžoch toto asi už nikoho neprekvapuje, že?
  • lep na obálkach – existuje už veľa bezlepkových alternatív bežných výrobkov, ale v obchodoch som ešte nezaregistrovala „gluten-free obálky“. Samozrejme, veď stačí použiť lep namiesto slín.
  • oblátky v kostole – alias Telo Kristovo nie je bezlepkové. Údajne ale už v niektorých kostoloch ponúkajú aj bezgluténové verzie.
  • niektoré lieky – kamarát mi porozprával o svojej známej, ktorá to samozrejme netušila. Až kým neotehotnela. Jej antikoncepcia obsahovala pšeničný škrob, ktorý telo celiatičky nie je schopné správne spracovať a teda tabletky neúčinkovali. Aj takto vznikajú rodiny.

Paranoidná a mrcha

To, že Honzo, príležitostný kuchár, nevie, kde všade sa nachádza lepok, je pochopiteľné. Smutné je, keď to nevedia ani niektorí kuchári v reštauráciách. Zarytý bezlepkáč ako ja potom pôsobí ako hotový paranoik.

Jedlo, ktoré obsahuje lepok, je v menu označené alergénom 1. Také jedlá automaticky preskakujem a očami pátram po „bezjednotkovom“ obede. Často sú dokopy tri, ide napríklad o dve nadštandardné jedlá a „kuracie na pive“. Keď sa pýtam čašníka, aké bezlepkové pivo používajú, zmätene na mňa hľadí. „Také je?“

„Prosím vás a čím zahusťujete tú omáčku?“ je jedna z najbežnejších otázok, ktoré vo svojej paranoji kladiem, hoci je jedlo bezjednotkové. Odpoveď bola veľakrát opatrná. „Ja vám to radšej dám bez tej omáčky, neviem, či ju kuchár nezahusťoval,“ priznala mi čašníčka a ja som jej bola za opatrnosť vďačná.

Sú však aj takí špecialisti, ktorí z toho majú dobrý deň. „Aha, naozaj, v tej sójovej omáčke asi bude lepok. To sme tam asi zabudli napísať,“ zasmial sa mi raz jeden kuchár v kantíne.

„Tak to hádam opravíte, nie?“ spýtala som sa s pulzujúcou tepnou na krku.

Kuchár len mávol rukou, veď on má predsa iné starosti.

Vtedy sa vo mne ozval hlas zodpovednosti voči tráveniu ďalších generácií, hlas kričiaci po spravodlivosti alebo skrátka len čistý ná...hnev a vynadala som mu. Takto som nielen paranoička, ale často aj mrcha.

All you can(not) eat           

All you can eat sú zóny, kde je naozaj malá šanca, že sa najeme. Zistiť zoznam alergénov je často prakticky nemožné, ale aj z prvého pohľadu vám je jasné, že väčšina jedla v ponuke je lepková. Preto je celkom odvážne ísť na dovolenku s ponukou „all inclusive“. Ale netreba sa ani toho báť.

V Egypte som sa podelila o svoje obavy s delegátom, ktorý mi následne v domácom jazyku rozpísal na papierik pomerne dlhý elaborát. Úprimne netuším dodnes, čo na tom papieri bolo, ale asi sa v ňom neuvádzalo, že som paranoidná mrcha, lebo vždy keď som ho v jedálni vytiahla na čašníka, usmial sa. Potom skočil do kuchyne a priniesol mi plné taniere mäsa a príloh bez omáčky. Ku koncu pobytu ma tam už dobre poznali, trocha si so mnou zavtipkovali a vždy mali pre mňa pripravené niečo, čo som mohla v pokoji zjesť.

Aspoň že mám zľavu do divadla

Ak máte celiakiu, s veľkou pravdepodobnosťou dostanete na Slovensku preukaz ŤZP. Nie tú verziu, vďaka ktorej môžete obsadiť najvychytenejšie miesta na parkovisku, to by ste museli mať aj problémy s mobilitou. Každopádne tešíme sa zo zľavy na cestovné, grátis koncesionárske poplatky, zľavy na daň z nehnuteľnosti a poistného auta, nižšie odvody do zdravotnej poisťovne apod. Pri nižšom plate si môžeme dokonca požiadať o príspevok na stravovanie a pri pridružených komplikáciách aj o invalidný dôchodok. A čo alergici na lepok, ktorí tiež nemôžu prijímať glutén? Tí nedostanú nič.

ZŤP totiž nemáme preto, lebo si štát povedal, že chudáčik celiatik to má s tým životom bez lepku ťažké, treba mu dať nejakú úľavu. Pravdupovediac, po bezlepkovej diéte som musela prejsť na bezlaktózovú, ktorá mi život skomplikovala viac. Neskôr som musela prejsť na stravu bez bielkoviny kravského mlieka, fodmap diétu a napokon aj na nízkohistamínovú. Tú poslednú menovanú považujem za najnáročnejšiu a predsa histaminici nedostanú ZŤP ani nijaký príspevok.

Celiakia nie je alergia, ale autoimunitná choroba, ku ktorej sa veľmi ľahko pridružia ďalšie závažné ochorenia. Ja som mala jej tzv. tichú verziu, nevedela som o nej, lebo sa mi neprejavovala tráviacimi ťažkosťami. Aj preto, že som ju teda dlhé roky neliečila, mám dnes kopec ďalších komplikácií a za sebou pár operácií, ktoré by mi postačili pokojne aj do konca života.

Ponaučenie z toho teda je: Aspoň že mám tú zľavu do divadla.

Naši sebaobetaví kamoši

Nie úplne rozumiem tým, ktorí sa dobrovoľne, bez nejakého zdravotného dôvodu, dajú na striktnú bezlepkovú diétu. Vraj je to moderné, čo je vždy odzbrojujúci argument. Každopádne, vďaka vám!

Diagnostikovaní celiatici údajne tvoria necelé percento populácie a predsa sa v posledných rokoch výrazne zvýšila ponuka bezlepkových jedál v obchodoch aj reštauráciách. Síce nás iba pribúda a veľmi neubúda, lebo liek pre nás zatiaľ nevymysleli, no sami by sme taký veľký nárast nezvládli. Všetci tí, ktorí sa dobrovoľne vzdávajú zložky potravy, ktorú ich telo ochotne prijíma, sú skrátka naši sebaobetaví kamoši – na svoj úkor zvyšujú dopyt, tým aj ponuku a teda nám zároveň znižujú ceny.

Motivačné myšlienky na záver

Pre nováčikov v bezgluténovom svete sú začiatky často veľmi depresívnym obdobím. Ako pri každej inej životnej zmene je kľúčom nezaoberať sa príliš tým, o čo sme prišli, ale pozerať s rovným chrbtom vpred a myslieť na to, aké možnosti stále máme a čo dobré to prinesie. Skrátka prijať realitu a pokúsiť sa z nej urobiť jej najlepšiu možnú verziu. Napokon, máme tú zľavu do divadla!

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Ponocujúci hráči neboli jediný dôvod, prečo Kozák odišiel

Tentokrát nejde o futbal, ale o ľudí.

DOMOV

Piťovu vilu kúpil gastronóm

Polovica Piťovej vily stála 245-tisíc.


Už ste čítali?