reklama

Rozum a cit po ekonomicky

Trhy zlyhávajú. Tento fakt je ľudstvu známy už stáročia, no až po vypuknutí ďalšej svetovej hospodárskej krízy bežný človek spoznal, čo to v skutočnosti znamená. Nerozumné ekonomické správanie viedlo k hromadnému prepúšťaniu, bankrotu veľkých bánk či dokonca celého štátu. Neutíchajúci mediálny boom o súvisiacich ekonomických katastrofách urobil zo slova kríza populárny pojem. A tým častejšie si ľudia kládli otázku, ako k nej došlo. Ako je možné, že sme sa nepoučili z predchádzajúcich kríz a nedokázali sa vyvarovať ďalšej?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (88)

Odpovede ponúkajú všetky seriózne aj menej seriózne médiá v plných priehrštiach. Každý ekonóm je ochotný vysvetliť históriu nerozumného obchodu s hypotékami a zadlžovaním, ktoré doviedlo svet k ďalšej kríze. Ak sa však chceme pozrieť na problém komplexnejšie, naša otázka by mala znieť: Prečo trhy zlyhávajú? Vedný odbor v súčasnosti nazývaný behaviorálna ekonómia poskytuje jednoduchú odpoveď: trhy sú riadené človekom a človek nie je neomylný! Ekonomické modely, ktorými sa riadi hlavný ekonomický prúd však predpokladajú opak. Človek sa na trhu správa absolútne racionálne - to bolo donedávna nespochybniteľnou axiómou ekonómie. Je ale pravda, že človek sa za každej okolnosti rozhoduje rozumne?

Homo oeconomicus, človek ekonomicky racionálny, sa s prehlbujúcou krízou dostal na pokraj vymretia a mnohí ekonómovia sa začali zaoberať otázkou, nakoľko ľudská psychika ovplyvňuje rozhodovanie na trhu. Pomôže nám ponor do hlbín ľudskej duše vyriešiť záhady ekonomických fenoménov, na ktoré tradičná ekonómia nemôže nájsť uspokojivé vysvetlenia? Behaviorálni ekonómovia veria, že áno.

Dva pohľady

Na úvod je dôležité uvedomiť si rozdiel medzi pohľadom behaviorálnych a tradičných ekonómov. Tradičná ekonómia nepopiera fakt, že človek je len ohraničene racionálny, že sa dopúšťa chýb, ktoré spôsobujú odchýlky od očakávaných situácií. Tieto pohľady sa odlišujú v miere významnosti, ktorú psychológii pripisujú. Zatiaľ čo pre behaviorálnych ekonómov je psychologický aspekt neodlúčiteľný od ekonomických predikcií, neoklasickí ekonómovia, napríklad Eugene Fama, ho nepotrebujú. Neodvažujú sa tvrdiť, že ich modely sú zrkadlom reality, ale iba aproximáciou, ktorá využíva zjednodušenia. A jedným z týchto zjednodušení je aj abstrahovanie od ľudskej nedokonalosti.

Neoklasická ekonomická teória sa opiera o štyri základné axiómy:

1. Neobmedzená racionalita

2. Sebeckosť

3. Maximalizovanie užitočnosti

4. Bohatstvo je konečný cieľ

Vďaka týmto predpokladom sme schopní hľadať ekvilibriá, napísať funkcie užitočnosti, určiť indiferenčné krivky, predpovedať budúci vývoj trhu... A všetko by to bolo v poriadku, keby nás naše výsledky občas nezaviedli do slepej uličky.

A práve tu sa rozchádzajú cesty neoklasikov a behavioristov. Behavioristi sa pýtajú, či sú odchýlky ekonomických predpovedí od reality systematické. Pretože, ak je to tak, dajú sa popísať, dajú sa predpovedať a začleniť do existujúcich modelov. V tomto bádaní sa opierajú o experimenty a hlavne o kognitívnu, či sociálnu psychológiu.

Príklady chýb v rozhodovaní

Framing effect alebo efekt rámcovania hovorí, že pre človeka nie je podstatný len obsah problému, ale aj spôsob, akým je prezentovaný. Dôležitá je formulácia úlohy, čo využívajú reklamné agentúry na presvedčenie zákazníka, že daný produkt je to najlepšie, čo si môže kúpiť. Koľko ľudí sa radšej pôjde naobedovať do McDonaldu ako do neznámeno ale rovnako drahého fastfoodu?

Pojem Pasca vlastného ega prvýkrát použili Belsky a Gilovich. Hovoria, že investori sú presvedčení o neomylnosti svojho rozhodnutia. Odvolávajú sa na informácie, ktorými disponujú, a sú presvedčení o kontrole nad budúcimi udalosťami. Človek zanedbáva fakty, ktoré sú v rozpore s jeho presvedčením a naopak má tendenciu vyhľadávať tie informácie, ktoré jeho rozhodnutia potvrdzujú.

Ľudia majú tendenciu rozhodovať sa v súlade so svojím okolím. Tento jav nazývame stádovitosť. Tu zohráva dôležitú úlohu jeho schopnosť prispôsobovať sa, ale aj dôverčivosť a nezáujem o dodatočný výskum, ktorý si vyžaduje úsilie a čas.

Zákon malých čísel hovorí o našom presvedčení, že na základe malej vzorky z minulého vývoja dokážeme predikovať ten budúci. Malá vzorka je však na takéto predikcie nepostačujúca.

Ak by dal profesor študentom úlohu tisíckrát hodiť mincou a po každom hode zapísať, či padla hlava (H) alebo orol (O), bolo by pomerne jednoduché odhadnúť, ktorí zo študentov úlohu naozaj vykonali, a ktorí si dáta vymysleli. Tí, v ktorých zápisoch by boli dlhé rady rovnakých symbolov, by s najväčšou pravdepodobnosťou neklamali. Tí, ktorí by si dáta vykonštruovali, by predpokladali, že po väčšom počte symbolov H musí zákonite nastať O. Tento odhad je však nesprávny, pretože len pre počet opakovaní v limite do nekonečna je počet H a O vyrovnaný (ak ide o vyváženú mincu).

V prípade, že je subjekt vystavený nátlaku alebo veľkému množstvu riešení, má tendenciu zotrvávať v pôvodnom stave a nemeniť rozhodnutie, resp. nerozhodovať sa. Tento jav nazývajú behavioristi status quo bias.

Ako príklad možno uviesť Monty Hall problém: moderátor dá súťažiacemu na výber z troch dverí. Za jednými dverami je auto, za zvyšnými dvoma kozy. Súťažiaci si náhodne zvolí jedny dvere a moderátor, ktorý vie, čo sa skrýva za jednotlivými dverami, zo zvyšných dvoch otvorí tie, za ktorými je koza. Následne dá súťažiacemu možnosť zmeniť svoje rozhodnutie a opäť si vybrať zo zostávajúcich dvoch dverí. Väčšina respondentov by uviedla, že zotrvá pri svojom pôvodnom rozhodnutí. No pravdepodobnosť, že auto sa skrýva za nimi zvolenými dverami je iba 1/3. Pravdepodobnosť, že koza nie je za druhými dverami je dvojnásobne vyššia.

Je paradoxné, že rozhodnutia o malých hodnotách by pravdepodobne veľmi dobre popisovala náhodnosť. V takýchto chvíľach je práve naše podvedomie najaktívnejšie - intuícia, slabosti, individuálne chute, módnosť, životné názory... to všetko spôsobuje, že naše rozhodnutia pôsobia chaoticky a po ďalšom opakovaní sú často iné.

A čo na to kritici?

Kritici behaviorálnej ekonómie napádajú predovšetkým ich postupy. Experimenty, o ktoré sa behavioristi opierajú sú často tendenčné a nevychádzajú z ekonomického prostredia. Niektoré vymenované javy sú označované ako preceňované. Kritici tvrdia, že celý výskum je viac-menej bezvýznamný, pretože ak je problém naozaj dôležitý a nástroje na jeho riešenie sú dostupné, ľudia ich využijú a získajú tak správne odpovede.

Ich argumenty rozhodne majú niečo do seba. Behaviorálna ekonómia je veľmi mladá veda a niektoré jej práce sa svojou kvalitou podobajú na knihy Secret, ktoré sú v našich kníhkupectvách síce mimoriadne populárne, ale nepovedia vám nič nové. Na to, aby bola behaviorálna ekonómia považovaná za serióznu vedu, je nevyhnutná matematizácia.

Budúcnosť

Aká by teda mala byť úloha behaviorálnej ekonómie? Mala by upozorňovať na tie javy na trhu, v ktorých sa človek odchyľuje od optimálnych riešení. V zmysle známeho výroku Chérie Carter-Scottovej, že neexistujú chyby, len ponaučenia, je dôležité upozorniť, že iné, rozumnejšie rozhodnutie by nám prinieslo väčší úžitok.

Na základe dobre formulovaných experimentov by mala vyčleniť tie javy, ktoré sú ekonomicky významné, určiť nielen za akých podmienok, ale aj v akej miere sa objavujú.

A napokon by mala vybrané javy využiť v modeloch, ktoré budú lepšie aproximovať skutočnosť. Zexaktnenie psychologických aspektov si však bude vyžadovať nové postupy. Prvé, úspešné pokusy o zavedenie miery pravdepodobnosti, úprave funkcie užitočnosti aj pre straty majú behavioristi už za sebou. Je to však len začiatok dlhej cesty.

Marja Holecyová

Marja Holecyová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zatiaľ sa len spoznávam, keď v tom budem mať jasnejšie, ozvem sa. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu