Rady pre nádejných spisovateľov - 8 mýtov, ktoré treba vyvrátiť!

Autor: Marja Holecyová | 2.2.2013 o 19:26 | (upravené 2.2.2013 o 20:33) Karma článku: 13,86 | Prečítané:  5179x

Nevyčítajte mi to, veď ja sama mám vážne pochybnosti o svojej kvalifikovanosti dávať rady mladým, začínajúcim autorom. Na rozdiel od mnohých z nich. Dôvodom je naša veková príbuznosť a fakt, že sa mi viac či menej v ich veku podarilo to, čo by chceli dosiahnuť- vydať nejakú tú knižku, dve.

Odvtedy už ubehla doba, počas ktorej sa mi vďaka besedám a internetu podarilo spoznať veľa mladých ľudí, ktorí žijú písaním. To sa väčšinou, hoci nie v zásade, spája s ambíciou vydávať svoje diela. A práve vtedy nastáva prechod z ríše krásnych ilúzií o tom, aká je ich tvorba skvelá, do krutej reality, kde sp takmer v zásade odmietnutí. Buď je potom autor zúfalo nešťastný a frustrovaný, alebo presvedčený, že mu bolo ukrivdené a svet je vlastne veľmi zlé a škaredé miesto. V prvom prípade sa potom pýta: Čo som urobil zle?

Takže, milý nádejný spisovateľ, chceš vedieť, akých chýb sa najčastejšie dopúšťajú tvoji kolegovia? A čo možno robíš aj ty zle?

*Varovanie - vychádzam zo súkromného pozorovania, nie z teórie, môj pohľad je teda skreslený obmedzenými skúsenosťami a štatisticky by neobstál.

 


 

1. Mám nápad, musím ho okamžite spracovať!

Máš veľkú fantáziu, gratulujem! To je naozaj veľmi dobrý materiál na rozvíjanie, ale pozor - netreba ho preceňovať. Omnoho hodnotnejšou je tvoja schopnosť dotiahnuť svoj príbeh do konca. Vymyslieť a napísať dobrý text trvá aj dobrých pár mesiacov, ak píšeš román, je celkom možné, že sa mu venuješ pár rokov. Počas tejto dlhej doby samozrejme nežiješ zahrabaný vo svojom vymyslenom svete, nesedíš len za počítačom a nebúšiš do klávesnice... Dennodenne sa stretávaš s novými inšpiráciami a niektoré z nich ti zrazu vnuknú priam geniálny nápad, ktorý jednoducho musíš spracovať! Takto sa stane, že máš rozpísaných päť rôznych príbehov naraz a ani jeden nedokážeš dokončiť.

Je to zdrvujúcejší bordel ako neporiadok na stole, za ktorý ťa hreší mama. Lebo tento bordel nemá veľkú nádej na upratanie, jednoducho musíš väčšinu z toho zobrať a hodiť do koša. Áno, dokončiť jeden príbeh trvá strašne dlho a možno sa ti už ani tak nepáči a ten iný nápad sa ti zdá nádejnejší. Dobre si ale premysli, či je tvojou prioritou rozpisovať každý nápad, ktorý dostaneš, alebo dokončiť ten, ktorý si si zvolil. Lebo oboje nie je možné.

2. Maminka, kamaráti a ocinko mi určite povedia pravdu. Ich názor je objektívny.

Milý nadšenec písania, mal by si vedieť jednu vec - tvoji rodičia ťa ľúbia. Naozaj. Aj keď si práve v puberte a kvôli tebe im belejú vlasy. Aj keď musia financovať tvoje štúdium na vysokej škole, kde ledva preliezaš semestrami.

Takže ak si prečítajú tvoje dielo a pomyslia si, že v živote nečítali nič mizernejšie, nepovedia ti to. Ba čo je horšie, môžu byť tak zaslepení láskou k tebe, že si ani neuvedomia, aký hrozný text si vytvoril. Ani tvoji blízki kamaráti sa nebudú zadúšať úprimnosťou, lebo im na tebe záleží, vedia, ako veľmi žiješ tým svojím písaním a nechcú ťa demotivovať.

Hm, zdá sa ti, že mylne predpokladám, že si napísal mizerný príbeh? Neber to osobne, no treba si uvedomiť - vždy to môže byť lepšie. A keď ti tvoji čitatelia nepovedia ani slovko negatívnej kritiky, keď na tvojom texte nenájdu ani tú malú špinku, ktorú treba odstrániť, znamená to, že nie sú objektívni a hlavne, že ich názor pre teba nemá nijakú produktívnu hodnotu. Hladkať ego si pokojne nechaj, nevravím, aby si svojmu tvorbu skrýval pred ľuďmi, od ktorých sa dá čakať len chvála. Ale ak sa chceš naozaj zlepšovať, požiadaj o pomoc niekoho, kto spĺňa aspoň jednu z možností:

1.      Veľa číta

2.      Veľa píše

A aspoň jednu z možností:

a)        Neprechováva voči tebe nijaké hlbšie city vychádzajúce z rodinného puta alebo priateľstva

b)        Je prehnane priam až netaktne úprimný

Nazvime ho beta-reader. A pokojne to môže byť aj tvoja učiteľka alias profesorka slovenčiny, alebo známy z fejsbúkovej skupiny venovanej knihám. Nech je to pokojne aj tvoj tatko, dôležité je, že tomu aspoň trocha rozumie a je k tebe nemilosrdný. Ver mi, čitatelia budú ešte surovejší. A ak raz uvidíš opravený text od redaktorky, zaplačeš nad tým červeným morom.

Vždy keď som našla vo svojom rukopise jednu celú vetu bez redaktorskej úpravy, mala som chuť pripiť si na to. A ručím ti za to, že ani po prejdení celej knihy by som nebola opitá.

3. Venujem sa písaniu. Nečítam, nemám na to čas.

Keď som prvýkrát počula takéto vyhlásenie, považovala som to za výnimočný a čudný postoj. Ale ľudí, ktorí toto tvrdia, začalo pribúdať, a nálepku výnimočný som musela strhnúť. Skôr akoby to bola zásada mladých autorov, hlavne z radov mládeže.

Ako sa môžete stať dobrým kuchárom, ak si aspoň z času na čas neprečítane nové recepty?  Môže sa človek stať dobrým hercom, ak nesleduje filmy, nechodí do divadla a nemá sa odkiaľ učiť?

Drahý pisateľ-takmer-spisovateľ, je takmer isté, že literárnej vede sa nevenuješ, a tak jediné miesto, kde môžeš pochytiť dobré štylistické a vôbec literárne maniere je pekne na stoličke začítaný do knihy (pozor, aby si sa ale nedopúšťal kopírovania alebo napodobňovania, t.j. epigónstva). Písať a pritom nečítať je absurdnosť. Písať a pritom čítať len braky je to isté.

4. Na začiatok nie je nič lepšie ako napísať román!

...ktorý väčšinou nedokončím, lebo je to beh na dlhú trať a už v polovici mi napadne niečo lepšie (viď. bod 1). Alebo už v štvrtine sa musím vrátiť na začiatok a prepísať ho, čo ma prestáva baviť, keď to robím už šiestykrát.

Hoci celý príbeh v tvojej hlave funguje dokonale, na papieri vzniká niečo celkom iné. Ide to rozhodne pomalšie ako tvoje myšlienky - preto sa často stáva, že niektoré pasáže napíšeš úžasne stručne a potom šup, šup už na tú bojovú akciu v lese, na ktorú si sa tak dlho tešil.

Celé je to potom zlátanina. A keď ju aj po polroku dopíšeš a prečítaš po sebe, zistíš, že na tom papieri to je zrazu omnoho nudnejšie a mizernejšie ako to prebiehalo v tvojej mysli.

Drahá spisovateľská duša, hlavne, keď s písaním začínaš, stanov si menšie ciele, ktoré ti pomôžu bezbolestne a rýchlo zlepšovať. Román je veľká, rozsiahla a náročná ambícia. Rozvážnejšia cesta je rozumnejšia cesta.

Dosť bolo kázania. Samozrejme, prvá vec, do ktorej som sa ja pustila, bol román. Kto sa už kedy stal slávnym a úspešným spisovateľom vďaka poviedkam (...boli aj takí, mimochodom)? Píšeme, lebo nás to baví a preto sa púšťame do veľkých a veľkolepých diel, nie do poviedočiek. Takže ja to chápem, ale je múdre popri písaní toho svojho veľdiela venovať čas aj menším literárnym útvarom a dať im šancu na internete a v literárnych súťažiach.

Ale pozor, sú literárne súťaže organizované Základnou školou Janka Palčeka z Hornej Dolnej, v ktorých nie je veľká konkurencia, veľká odmena pre víťaza a zrejme ani možnosť vypočuť si odbornú kritiku od poroty. A potom sú také súťaže, ktoré vydávajú vlastné zborníky, majú marketing a hlavne majú cveng. Konkurencia je veľká, ale úspech o to viac poteší. Preto treba dôkladne zvážiť, kam svoju poviedku nakoniec pošleš. Ja som zástanca odvážnych riešení.

5. Píšem fantasy, stačí mi teda fantázia. Nepotrebujem prakticky nijaké vedomosti.

Hovorí sa, že herec môže zahrať postavu, ktorá je múdrejšia ako on, ale spisovateľ ju nemôže napísať. Milý spisovateľský talent, ak chceš písať naozaj dobre a poskytnúť svojim čitateľom dôvody na zamyslenie, nemôžeš sa spoliehať len na svoju fantáziu. Okrem myšlienok a pointy príbehu si ale písanie vyžaduje aj praktické vedomosti.

Ak chceš opisovať stredoveký fantastický svet, mal by si vedieť, ako to v tých dobách fungovalo. Aké meče rytieri používali? Ako sa vyrábalo ich brnenie? Aby sa nestalo, že po dračej bitke v období alternatívneho staroveku si hlavný hrdina obuje tenisky a odskočí si na toaletu do najbližšieho vlaku poháňaného zemným plynom. Nepodceňuj svoju zodpovednosť za to, čo napíšeš.

A hlavne, daj si záležať, aby to bolo uveriteľné. Ak do písania zapojíš vedomosti, presvedčíš čitateľa, že vieš, o čom hovoríš, uverí ti, hoci by si tieto informácie získal len zo stĺpčeka v Novom čase.

6. Bol som odmietnutý, už nemám dôvod písať ďalej.

Milý nádejný umelec, nik nemá právo povedať ti, aby si sa písaniu radšej nevenoval, „lebo to nemá budúcnosť". Ak to náhodou niekto urobil, mal by si dať facku. No cesta k úspechu je kľukatá a hádam netreba pripomínať, že aj Harryho Pottera odmietli vydať v desiatich vydavateľstvách. Odmietnutia, kritiky, ale aj výsmech, to všetko býva spoločníkom každého, kto kráča za úspechom. Dôležité je preniesť sa cez to zlé a bojovať ďalej za svoje sny.

Dnes sa žiaľ predstava úspechu automaticky spája s peniazmi a slávou. A veru, musím ťa sklamať, milionárom sa vďaka písaniu na Slovensku zrejme nestaneš. A keďže ľudí zaujíma viac príbeh, ako tvár človeka, ktorý ho vymyslel, nik ťa nebude spoznávať na ulici a pýtať si autogramy. Ale ak sa na písanie pozrieš ako na poslanie, pochopíš, že úspech dosiahne každý, kto svojimi myšlienkami podnietil čitateľa zamyslieť sa, dodal mu sily alebo sa inak dotkol jeho srdca. Aj keby sa ti to podarilo len pri jednom jedinom čitateľovi, považuj sa za úspešného.

Nie honorár, ale práve správa od nadšeného čitateľa ma dokázala nakopnúť do písania ako nič iné na svete. Ale uznávam, možno to je len skromnou výškou môjho honoráru (S. Meyerová vraj zarába viac ako 45000 eur denne, hmmm).

7. Prepisujem, prepisujem, prepisujem a stále som nespokojný. Musím prepísať znovu.

Nespokojnosť je super, je to hnacia sila pokroku. Ak si nespokojný, núti ťa to veci zlepšovať. Ale aj tvoja nespokojnosť nech má v tomto prípade hranice. Prepísať príbeh jedenkrát, to je ešte prijateľné. Pri druhom pokuse o prepísanie to už začína zaváňať zúfalstvom. Keď to robíš tretí raz, už to nie je zdravé.

Upravovať text sa tiež dá do nekonečna, ale ak to, drahý spisovateľský pracant, začneš robiť už tretí raz, stratíš akýkoľvek nadhľad, budeš frustrovaný a napokon zostaneš uväznený v slučke neustáleho opravovania. Nebuď naivný, ak si raz nespokojný, budeš nespokojný stále! Ale to nie je dôvod k plaču, treba jednoducho vedieť, kedy to skončiť. Naopak, ak si úplne spokojný s tým, čo si napísal, asi je niekde chyba...

Prvú knihu som prepísala práve trikrát a uvažovala som nad štvrtým prepísaním, čo je už nevýslovné šialenstvo. Vtedy ma konečne osvietilo a jednoducho som rukopis poslala do vydavateľstva. Neoľutovala som to. A ak by som dnes dostala za úlohu prerobiť to, čo som už vydala, škrtala by som a prepisovala by som od rána do noci.

8. Štylistika a gramatika. To mňa trápiť nemusí, to mi opraví redaktorka!

Že nie si práve majster Slovenčinár, ale písať vieš? Celkom bežná vec, počula som. Ale predsa len, je to tvoja vizitka, tvoj prejav. Gramatika je však menší problém, veď väčšinu chýb dokáže opraviť aj MS Word. Ale tá štylistika...!

Práve preto treba veľa čítať - aby sa na teba čo-to nalepilo. Veľmi užitočné odporúčanie mi dala Alexandra Pavelková a ochotne ho posúvam ďalej: prečítaj si svoje dielo po sebe NAHLAS. A dobre sa počúvaj. Zistíš, že si napísal vetu na štyri riadky, ktorú nie si schopný naraz prečítať, lebo nestačíš s dychom. Zistíš, že v troch vetách po sebe sa opakuje slovo „krok". Zistíš, že dookola používaš „povedal, povedala", že ti chýbajú opisy prostredia a tak ďalej, a tak  ďalej.

A na záver citát od Toni Morrisonovej (*opravené), lebo mne už nič zaujímavé nenapadá:

Ak existuje nejaká kniha, ktorú by ste chceli čítať a ešte nik ju nenapísal, potom ju musíte napísať vy.

 

PS: Ešte mi predsa len napadá jedna rada - nepíš hneď, ako ti niečo napadne, ale pekne si to najprv premysli, rozpíš si štruktúru a na nič nezabudni, aby si to na záver nemusel dodatočne dopisovať :) A keď niekoho citujete, zistite si, či je to muž alebo žena. Nie vždy to je triviálne.

Držím palce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?